„Vysokoškolsky vzdelaní Slováci “

Autor: Klaudia Viktorinová | 4.3.2012 o 12:34 | (upravené 4.3.2012 o 13:24) Karma článku: 6,39 | Prečítané:  655x

Ešte zopár mesiacov...štátnice, promócie...koniec zábavy, koniec študentských čias. Ruka v ruke s týmito " koncami" prichádza aj krutý začiatok reálneho, zodpovedného života na Slovensku.

Pred časom boli zverejnené štatistiky z dielne Ministerstva školstva o nezamestnanosti absolventov vysokých škôl na Slovensku. Nebudem hovoriť o tom, čo už bolo povedané. Nemôžeme predsa porovnávať štatistiky tvorené z 1500 študentov a pri niektorých vysokých školách pri 11- tich absolventoch , a potom poukazovať na percentuálnu nezamestnanosť .

Chcem však trošku z iného súdka, a teda, prečo vôbec na Slovensku máme toľko nezamestnaných ľudí s titulom? Zvlášť, ak pôjdem do svojho oboru a spomeniem, koľko ekonómov či právnikov ročne opustí svoju AlMA MATER. Čo s nimi? Veď, ak sa aj našim milým pánom v parlamente podarí nejaký husársky kúsok a všemožnými daňovými manévrami k nám prilákajú nejakého aźijského investora, aké miesta nám budú ponúknuté? Vo výrobe s titulom ?V lepšom prípade za barovým pultom. V tých najlepších prípadoch môže absolvent s ekonomickým zameraním na začiatku svojej kariéry robiť vedľajšieho „ kopírovača“ v nejakej IT spoločnosti. A červený diplom si môže zavesiť rovno nad kopírku :).

Vysoká škola by mala človeku rozšíriť obzor v tom, čo by chcel v budúcnosti robiť, naučiť ho hľadať v danej oblasti súvislosti a stať sa v nej odborníkom. Ak poviem za seba, myslím, že môj odbor sa v tomto na určitých predmetoch celkom vykryštalizoval a dal sa naviesť na celkom zaujímavú cestu praktických rád od externých ľudí.

Existencia niektorých „zbytočných predmetov“ na školách alebo teoretických bludov, ktoré už s dnešnou praxou nemajú nič spoločné, mi však nedovolí nepovedať, že náš školský systém nie je dokonalý . Ba dokonca až zastaralý.

Pokiaľ špecializované školy nebudú ešte špecializovanejšie a pedagógovia sa nepokúsia byť kreatívnejší a nevzdajú sa svojich nalinkovaných komunistických pravidiel, dovtedy vzdelaní ľudia nebudú na prax nikdy pripravení. Prepojenosť nielen vysokých, ale aj stredných odborných škôl s praxou je nevyhnutná. Vzdelávanie pedagógov a ich adaptovanie do súčasnej interaktívnej reality je nutné. Veľmi si vážim vzdelaných starších ľudí, ktorí vedia, čo by mala obsahovať tá, ktorá veda, alebo 38 . kapitola v učebnici. Nie som si však celkom istá, či si túto skutočnosť vážia aj manažéri, ktorí zostavujú tím nových ľudí pre prax.

Ďalším zádrheľom je fakt, ako dostať do pedadogickej sféry ľudí, ktorí majú záujem o dokonalú pripravenosť a slušnú vzdelanosť študentov. V súčasnosti len veľmi ťažko. Učenie na školách je len akýmsi záchranným mostíkom pre absolventov, ktorí nevedia kam ďalej. V konečnom dôsledku pre tých, ktorí sami veľa praktických skúseností nemajú. Finančné ohodnotenie v tejto oblasti je pre mladých ľudí, ktorí už isté praktické vedomosti počas štúdia získali, pravdupovediac neatraktívne. A tu za znova dostávame do začarovaného kruhu teoretických základov vzdelania absolventov.

To, že mám možnosť popri škole pracovať takpovediac v obore a pomaly si formovať svoj CV, je pre mňa veľkou výhodou . Pozriem sa však okolo seba , na kopec šikovných spolužiakov, ľudí, ktorí ma prekvapujú svojimi nápadmi, zaujímavými riešeniami napr. aj na projektoch v škole. Popoludní ich potom zdravím v Tescu, počas toho, ako mi blokujú chipsy s čokoládou. Hovorím o študentoch posledných ročníkov, nie prváčikoch, ktorí sa drvia zarovnanie krivky ponuky a dopytu. Samozrejme, práca šľachtí človeka. Za prácu sa netreba hanbiť. Žerie ma však fakt, že títo ľudia sú stavaní, vyzretí, schopní iných činov, než aké sú im ponúknuté.

Prečo sa neustále zvyšuje počet ľudí s vysokoškolským vzdelaním? Drobný živnostník v stavbárčine zarobí peniaze, o ktorých my môžeme najbližších 5 rokov po absolvovaní univerzity iba snívať. Nie je mojou snahou podceňovať odborníkov v remesle. Všetci predsa nemôžeme len kopírovať alebo manažovať a vlastniť. Práve naopak. Treba zmeniť systémy výberových konaní. Púšťajme len tých, ktorí majú na daný obor „vlohy“. Zredukujme počet študentov vysokých škôl a zatraktívňujme štúdium na stredných odborných školách.

Prečo sú služby inštalatéra či maliara také drahé ? Možno sú pre Slovákov vzácnejší ako ekonomickí teoretici alebo znalci životného prostredia a zdravej výživy.

Alebo sa naučme všetci všetko a majstrujme si doma sami!:)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?